Podľa ich slov majú vodárne obrovské investičné dlhy, ktoré sa pohybujú v
miliardách eur. Na ich riešenie však nemôžu v plnej miere čerpať zdroje
z fondov Európskej únie (EÚ). Dôvodom je, že sú považované za súkromné
spoločnosti, hoci ich vlastníkom je samospráva. "Máme 512 akcionárov
našej spoločnosti a všetko sú to mestá a obce z nášho regiónu. Je úplne
nemysliteľné, že v 21. storočí máme napríklad len v Levickom okrese 27
obcí, ktoré vôbec nie sú napojené k prístupom pitnej vody," pripomenul predseda predstavenstva ZSVS Otokar Klein.
Ako doplnil, vodárenské spoločnosti potrebujú peniaze aj na údržbu a modernizáciu infraštruktúry. "V
mestách a obciach máme často kanalizácie či vodovody 50, 60 aj 70 rokov
staré. K dnešnému dňu by sme na obnovu vodárenskej infraštruktúry
potrebovali zhruba 3,3 miliardy eur. A to je len potreba ZSVS, nebavíme
sa o ostatných spoločnostiach," zdôraznil Klein.
Podľa jeho slov by situáciu mohla zlepšiť možnosť čerpať vo väčšej miere
peniaze z fondov EÚ či z plánu obnovy. Kollár na stretnutí v ZSVS
prisľúbil vodárenským spoločnostiam pomoc. "Budem hovoriť s
podpredsedníčkou vlády Veronikou Remišovou o tom, akým spôsobom sa dá
situácia prehodnotiť. Vodárne sú brané ako súkromné spoločnosti, hoci sú
vlastnené samosprávami. Pri tom potrebujú čerpať dostatočne veľké
balíky peňazí z európskych fondov alebo z plánu obnovy. Toto by sme mali
prehodnotiť a zmeniť po dohode s Európskou úniou. Aby si vodárenské
spoločnosti mohli riešiť problémy komplexne, a nie každá malá obec
samostatne," uviedol Kollár.